Smrť nie je koniec alebo zánik, zánik existencie. Je to iba zmena klímy pre vaše telo a myseľ.  Keď v tom istom tele nastane mnoho smrtí jednej mysle, to je duchovný vývoj. Ak mnoho tiel zomrie s tou istou mysľou, to je nevedomie, duchovná temnota. Ak v tom istom tele zomrie viac myslí, duchovne rastiete, vyvíjate sa. Ak zomrie viac tiel s tou istou mysľou, duchovne klesáte, ničíte sami seba.

 

Znova a znova a znova telá zomierajú, mysle zomierajú. Požehnaní sú tí, u ktorých zomiera mnoho myslí v jednom tele. Neustále dovoľujte mysliam, aby zomierali. Nechajte vašu myseľ, aj keď myslíte že je v najlepšom priestore, dovoľte jej zomrieť, umožnite jej transformáciu. Dovoliť mysli zomrieť zakaždým v tom istom tele vás zavedie k najvyššiemu oslobodeniu a oslave.

 

Koncept peňazí, majetku, vlastníctva je vedľajší efekt neschopnosti prijať smrť tela. Pocit, že “váš syn je vaším predĺžením” je takisto iba neschopnosť prijať zánik tela. Ak ste pripravení prijať zánik tela, tá časť vo vás, ktorá nezomiera, prejde silnou transformáciou a oslobodí sa od vašej zomierajúcej zložky, ktorou je telo. Vďaka tomuto  sa dostane do priestoru, kde neexistuje zánik, kde neexistuje smrť. Smrť je najsilnejší mechanizmus, a to buď na dosiahnutie osvietenia alebo na ponáranie sa do hlbšieho a hlbšieho nevedomia.

 

Každý deň keď zaspávate je to rovné smrti, keď sa zobúdzate je to rovné narodeniu. Ak prejdete z hlbokého spánku do stavu snívania, je to nevedomé narodenie. Ak prejdete z hlbokého spánku priamo do bdelého stavu, je to vedomé narodenie. Každý deň prechádzate narodením a smrťou. To ako sa postavíte k tomuto narodeniu a smrti, ktoré sa dejú každý deň, rozhodne o tom, ako sa budete správať k narodeniu a smrti, ktoré sa stanú vášmu telu, pretože každodenné narodenie a smrť nie je nič iné ako záblest dlhého veľkého narodenia a veľkej smrti, ktoré sa odlišujú iba v čase, ale nie v priestore a mieste. Vaše každodenné narodenie a smrť a narodenie a smrť v každom živote sa dejú v tom istom priestore a mieste. Iba časový rozdiel medzi jedným narodením a ďalším narodením, čas medzi jedným narodením a smrťou a ďalším narodením a smrťou je rozdielny.

 

Je niekoľko súborov, ktoré nie je možné úplne odhaliť verbalizáciou. Aj po prečítaní, po verbalizácii, ešte stále tieto súbory obsahujú nejaký material, ktorý nie je úplne odhalený. Tieto témy, tieto materiály môžu byť podané iba prostredníctvom iniciácie. Keďže tieto akášické záznamy nie je možné dostať do sféry verbalizácie, nemôžu byť preložené do slov. Zostávajú naďalej ako vibrácie.   

 

Keď vaša myseľ zomrie v tom istom tele a stane sa novou mysľou, vtedy vesmír vstupuje do vás. Keď vaše telo zomiera s tou istou mysľou a prijme nové telo, vtedy vy vstupujete do vesmíru. Keď vesmír vstúpi do vás, je to oslobodenie, keď vy vstúpite do vesmíru, je to smrť. Časť sa cíti ako časť iba vtedy, keď chce byť časťou; iba časť by mala byť obviňovaná, nie Celok, pretože iba časť sa aj naďalej drží myšlienky že je časťou. Celok sa nedrží tejto myšlienky. Aj keď táto myšlienka by mohla nastať aj v Celku, ale iba keď sa tej myšlienky držíte, zostávate časťou. Takže ten pocit oddelenia, skutočným zameraním vašej pomsty by nemalo byt, že kto ho vytvoril, alebo prečo bol vytvorený. Vaše zameranie by malo byť na to, kto sa drží tohto pocitu oddelenia, nie kto ho vytvoril a prečo bol vytvorený. Ale kto sa ho drží, dáva mu život. Preto, že iba časť sa drží pocitu oddelenia, dáva mu život. Takže vaše činnosti a intenzita konať by mali byť zamerané na to, ktro sa drží toho pocitu, že ste oddelení od Celku, že ste časť a nie Celok.

 

Otázky a odpovede

Prvá otázka je od Janani. Pýta sa: “Drahý Swamidži, ak si niekto vybral nevedomé narodenie, ako si môže dosiahnuť vedomú smrť?”

 

Toto je život. Život vám dáva možnosť presunúť sa z nevedomia do vedomia a z vedomia do supervedomia. Ak ste si vybrali nevedomé narodenie, môžete sa presunúť k vedomej smrti. Ak ste si vybrali vedomé narodenie, môžete sa presunúť k supervedomej smrti, ktorá je samotným osvietením, a aj keď si vyberiete nevedomé narodenie, tiež môžete priamo skočiť do supervedomej smrti, a takisto ak ste si vybrali vedomé narodenie, môžete sa vrátiť k nevedomej smrti, ak sa pre to silno rozhodnete.

Bytosti, ktoré sa narodili vedome, sa zvyčajne nechcú vrátiť do nevedomia; ale život vám dáva možnosti na všetko. Všetky možnosti sú vám dané, sú vám poskytnuté. Takže pochopte, že v živote existujú možnosti, preto sa nazýva životom. Vždy keď žijete, sú vám otvorené možnosti pre všetky dimenzie, sú vám dostupné a čakajú na vás.  

 

Ďalšia otázka je od Mary Bernard: “Nithyanandam Swamiji! Už si hovoril o ničivých efektoch samovraždy. Niektoré štáty a krajiny dovoľujú pacientom, ktorí trpia na nevyliečiteľné choroby, vykonať asistovanú smrť. Je to prísne regulované. Zvyčajne sa rodina zíde okolo pacienta a podľa jeho želania a inštrukcií je mu podaný nejaký druh bezbolestnej smrteľnej injekcie. Mohol by si to komentovať?”

 

Vesmír nesúhlasí z týmto milosrdným zabíjaním. Ako už Mahadeva prečítal, buď to bude považované za samovraždu alebo vraždu. Ak pacient súhlasí, bude to považované za samovraždu, ak pacient nesúhlasí, bude to považované za vraždu. A so všetkými ľuďmi, ktorí pomáhajú a umožnia, aby sa to stalo, bude podľa vesmírneho práva zaobchádzané ako s vrahmi.

 

Ďalšia otázka je od Sudarshini Madan: “Drahý Swamidži, prečo je tak veľa strachu zo smrti? Ako sa udialo, že vzťahy stali tak dôležitou vecou v našom živote?”

 

Všetko, čomu neromumiete, čomu nechcete porozumieť, na čo nemáte mozgovú kapacitu, to je vždy obklopené strachom. Neznámo vždy predstavuje pre každú živú bytosť strach. Teraz pochopte, Mahadeva samotný, zdroj stvorenia, zdroj existencie, zdroj večnosti, odhaľuje tieto veľké pravdy. Znova a znova a znova počúvajte tieto veľké pravdy, spievajte tieto veľké pravdy. To vás oslobodí od strachu. Keď bude vaše pochopenie založené na týchto veľkých pravdách a vesmírnych tajomstvách, budete oslobodení od strachu.

 

Strach nie je nič iné ako premietanie negativity na budúce možnosti. Nie je potrebné, aby ste neustále premietali negativitu alebo pozitivitu na budúce možnosti. Jednoducho vidieť budúce možnosti bez toho, aby ste na nich premietali negativitu alebo pozitivitu znamená žiť vašu prarabdhu. Takže strach prichádza do vášho systému iba keď premietate váš strach, vašu negativitu na budúce možnosti. Negativita, negatívne myšlienky nie je potrebné premietať na budúce možnosti.

 

Vzťahy vám dávajú pocit, že sú v živote veľmi dôležité, pretože prostredníctvom každého vzťahu sa pokúšate mať predĺžený život. Kým žijete, všetko čo vaše telo a myseľ nedokáže urobiť pre váš záujem a radosť, sa pokúša naplniť cez telo a mysle vašich vzťahov a takisto čokoľvek šo nemôžu naplniť oni cez ich telo a myseľ, sa snažia naplniť cez vaše telo a myseľ. Takže vo vzťahoch si navzájom pomáhate naplniť záujmy cez telá a mysle iných. Ak obaja pochopíte, že si navzájom napĺňate záujmy a ste pripravení podporiť  vaše vzájomné naplnenie, tomu sa hovorí úspešný vzťah. Tam prichádza láska, súcit, obetovanie aj duchovný rast. Ale ak obaja nechápu skutočný zámer druhých, záujmy druhých, vzťah možno pokračuje preto, lebo jeden človek mal skrytý záujem, skrytý program, ktorý nechce odhaliť tomu druhému, alebo ktorého si nie je vedomý. Keď nastane tento typ situácie, vzťah sa preruší alebo pokračuje v existencii so zneužívaním, s vykorisťovaním.

 

Takéto druhy vzťahov vedú k najťažšiemu hriechu držania iného človeka za otroka. Vždy keď nastane otroctvo, vesmír to veľmi odsudzuje. Takže žiadne otroctvo vo vesmíre nie je dovolené. Vesmír je striktne proti otroctvu, pretože otroctvo je rovnocenné vražde. Aj keď má v otroctve druhý človek svoje telo a myseľ, je to rovnocenné tomu akokeby bol zabitý, zavraždený, pretože to telo a myseľ nie sú pre tohto človeka viac užitočné. Takže vzťah s otvoreným vzájomným záujmom by mal byť povzbudzovaný, podporuje totiž obidve bytosti, aby sa vyvíjali smerom k naplneniu a nakoniec k pochopeniu toho, že koľko tiel a myslí budete potrebovať na to, aby ste naplnili váš záujem, a to že vaše záujmy vás nezavedú do pokojného vedomia. Takže toto pochopenie vám môže pomôcť vzdať sa všetkých záujmov a aj vlastného tela a mysle a ustáliť sa v pokojnom vedomí. Toto pochopenie vás bude prirodzene viesť k osvieteniu. 

Presunúť sa hladko k tomuto pochopeniu nastane vďaka správnemu pochopeniu vzťahov. Vzťahy vo forme vykorisťovania iného človeka, so skrytým zámerom bez odhalenia vašich záujmov druhej osobe alebo keď ani vy sami o nich neviete, vás bude viesť k väčšej a väčšej deštrukcii, depresii. Ak vzťahy pokračujú, bude tam vina z otroctva, ak sa prerušia, prinesú vám veľkú depresiu, pocit prázdnoty. Takže veda vzťahov je snaha mať viac tiel a myslí na naplnenie vašich záujmov a snaha dať druhému človeku aj vaše telo a myseľ na naplnenie jeho záujmov.  Pokým je to vzájomné s hlbokým pochopením, malo by to byť povzbudzované, podporované a požehnané.

 

Vzťahy so vzájomným hlbokým pochopením sa rovnajú vedomému narodeniu. Vzťahy bez vzájomného pochopenia, ktoré sa ešte neprelomené, sú rovnocenné nevedomému životu.  Vzťahy bez vzájomného pochopenia, ktoré boli prelomené, sú rovnocenné smrti. Každý nevedomý život bude mať strach zo smrti a skončí v smrti. Takisto vo všetkých vzťahoch, v ktorých nie je vzájomné pochopenie, bude neustále strach z toho, že budú prelomené. Nakoniec sa prelomia a prinesú obrovské utrpenie pre obidve osoby, ktoré sú jeho súčasťou.

Ďalšia otázka je od Mary Bernard: “Swamiji povedal, že duše, ktoré odišli, sa znova narodia veľmi krátko po smrti. Veľa médií však mu schopnosť vidieť alebo hovoriť so zosnulými aj mnoho rokov po jeho smrti. Človek, ktorý odišiel, môže podať informácie živým, o ktorých by nemali ako vedieť alebo duchovia sú videní aj celé generácie po ich smrti. Je  to tak, že duša sa nejako rozdelí, časť odíde a časť z nej ostane ako časť osobnosti toho, ktorý odišiel?”

 

Iba duše, ktoré boli zavraždené alebo spáchali samovraždu zostávajú bez toho, aby prijali ďalšie telo, a to kým neuplynie čas do ich prirodzenej smrti. Napríklad ak má niekto žiť 60 rokov, spácha samovraždu alebo je zabitý vo veku 20 rokov, ostávajúci počet rokov ostáva bez tela. Nikto iný, žiadna duša nezostáva bez prijatia ďalšieho tela. Vďaka vašej predstavivosti si niekedy samy premietate ich duše a hovoríte s nimi. Vaše nevedomie to podporuje a správa sa ako tá duša. Je to informácia z vášho vlastného nevedomia, nie od tej duše. Tá duša odišla, zmizla raz a navždy a pokračuje vo svojom živote. Možno ju premietate z vašich nevedomých informácií, kým vaše nevedomie podporuje premietanie a celé čítanie, rozprávanie, všetky udalosti, ktoré s tým súvisia. Je to ako používať vašu vlastnú ruku na pohladenie alebo bitie samého seba. Je to vaše vlastné predĺženie.

 

Ďalšia otázka je od Thyagarajana: “Drahý Swamidži, čo by mal človek urobiť, aby opustil telo bezbolestne a pôvabne?”

 

Každý večer, keď zaspávate, znova a znova a znova robte meditáciu smrti, nirbhaya dhyana. Takže keď robíte nirbhaya dhyana, čelenie všetkým strachom, proces smrti, vyčistí váš vnútorný priestor. Prirodzene vstúpite do bezbolestnej smrti a nesmrteľného priestoru.

 

Ďalšia otázka je od Rani z Bangalore: “Prečo sa vedomie neustále presúva z jedného tela do druhého, keď vo svojom nasledujúcom narodení zabúda na svoju prarabdhu a márni znova čas na to, aby ju spoznalo alebo vôbec nespoznalo? Ani si neuvedomuje, že si zvolí odísť od Zdroja. Ako ju Zdroj podporuje v čase smrti?”

 

Ako Mahadeva už odhalil, Zdroj ani nepodporuje, ani nenarúša. Je to časť, ktorá sa neustále drží myšlienky, že je oddelená, že má vlastnú existenciu. Zdroj cíti súcit voči utrpeniu časti a pokúša sa jej pripomenúť  v podobe guru, ale nanešťastie ak je časť príliš pripútaná k myšlienke, že je časťou, nielen že nechce počúvať Zdroj, keď pride v podobe guru ale dokonca obviňuje guru, že klame o realite.

 

Ďalšia otázka je od Dr. Sita z Chennai: “Drahý Swamiji, ako má človek pochopiť, že smrť je kontinuita? Pokračuje človek novú cestu od miesta, kde skončil v minulom živote, pokiaľ ide o jeho duchovnú úroveň?”

 

Neexistuje žiadna nová cesta – ani duchovná, ani ekonomická, ani spoločenská, ani vzdelávacia; na všetkých úrovniach Saraswatya, Lakshmitva a Durgatva, Kalitva, na všetkých úrovniach duša začína tam, kde prestala v čase smrti. Takže neexistuje zastavenia a začiatok. Je to iba o ponechaní nového tela dozrieť. Kým nové telo dospeje a dozreje, duša odpočíva. Vo chvíli keď nové telo dospeje a dozreje, začne vyjadrovať svoju cestu, vlastnosti, spôsob akým si užíva alebo opustí bohatstvo, vzdelanie aj mentálne postoje.

 

Ďalšia otázka je od Umy Sundar z Chennai: “Swamiji, hovorí sa, že keď žijeme naplno v prítomnom okamihu počas života, tak keď príde smrť je to len ďalšia udalosť, ktorá je pokojne akceptovaná. Čo podľa Kalabhairavu znamená žiť v prítomnom okamihu?”

 

Život v prítomnom okamihu znamená vychutnávať si úplnosť minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Život v prítomnom okamihu nevylučuje minulosť a budúcnosť. Zahŕňa ich, teší sa z dopadu minulosti na prítomnosť  a z možností budúcnosti v prítomnosti. Nie je to vždy tak, že vás minulosť tlačí do prítomnosti. Je to budúcnosť, ktorá vás tlačí do prítomnosti. Preto ešte predtým ako sa udalosť stane ste v nálade toho, čo sa stane. Takže je to vplyv budúcnosti, ktorý je vo vašej prítomnosti viac ako vplyv minulosti. Minulosť priamo ovplyvňuje budúcnosť a cez budúcnosť nepriamo ovplyvňuje prítomnosť. Prijatím všetkých troch vplyvov v prítomnosti a vychutnávanie si prítomnosti je základným materiálom času.

 

Minulosť je duch, budúcnosť je premietanie ducha. Duch a premietanie ducha, obidva sú premietané na materiále, ktorý sa volá prítomnosť. To je prítomný okamih. Prijatie ducha minulosti a premietanie ducha budúcnosti, premietanie ducha minulosti, ktorý je budúcnosťou, v prítomnosti, vrátane materiálu nazývaného prítomnosť, z ktorého všetky tri žijú a tešia sa, prijatie všetkých troch vplyvov na prítomný okamih je život v prítomnom okamihu. Veľké akceptovanie spôsobí, že budete žiť v prítomnom okamihu a zažijete pokojné vedomie.

 

Ďalšia otázka je od Devaki z Hyderabadu. Pýta sa: “Drahý Swamidži, aké praktiky môžu pomôcť nášmu vedomiu opustiť telo z vlastnej vôle?”

 

Ak budete neustále pozorovať svoj dych a spoznáte ako dych vstupuje do vášho tela a mieša sa s krvou, rozširuje sa po celom tele cez  váš nervový systém ako energia, ktorá posilňuje existenciu a odraz života vo vašom tele, tak budete vedieť, kedy máte zastaviť to, aby individuálny život vo vašom tele; prána podpoovala odraz a život vo vašom tele.

 

Ďalšia otázka je od Sumy z Hydebaradu. Pýta sa: “Čo je to vedomá smrť alebo pôvabný odchod z tela a aký je presný životný štýl, ktorým človek potrebuje žiť počas života, aby zažil vedomú smrť?”

 

Pôvabný odchod z tela znamená odchod bez akejkoľvek bolesti, bez akejkoľvek nevôle, opustenie tela s pocitom hlbokého naplnenia a ďalej sa rozhodnúť o tom, či vytvoriť dalšie telo alebo sa navždy stať osvieteným a byť oslobodený od tela a mysle. Pôvabný odchod z tela prirodzene nemá žiadne nedokončené veci a dáva vám úplnú voľbu a možnosť vybrať si buď ďalšie telo alebo osvietenie. Ak sa rozhodnete prijať ďalšie telo, ste Inkarnácia, ak sa rozhodnete byť v priestore osvietenia, ste Boh. Takže obidve voľby sú na vás, vo vás. Obidve sú vám prístupné. Životný štýl, ktorý sa potrebujete naučiť pre pôvabný odchod z tela je naučiť sa pôvabne opustiť každý moment vo vašom živote, ktorý vám prináša čokoľvek, či ho vnímate ako dobrý alebo zlý, vedieť ako ho ladne opustiť bez akéhokoľvek pocitu neukončenia choďte ladne vpred. Ladne choďte vpred, či už je to bolesť alebo radosť, potešenie alebo život alebo smrť; nech je to čokoľvek, choďte ladne vpred.

 

______________________